„Ahoj Miki, srdečně tě zvu na akci do Příbrami, kterou organizuje naše dobrovolnické centrum ADRA poslední den školního roku.“ Tak znel začiatok sms správy, ktorú mi poslala jeho vedúca, Anička Simaková. Pretože Příbram je mesto, kde budem pôsobiť ako kazateľ Českého združenia a pretože chcem postupne poznávať aktivity pre verejnosť, do ktorých sa členovia zboru zapájajú, neváhal som ani chvíľu.
V posledný deň školského roka som stál pred kanceláriou DC pripravený nielen nezaujato pozorovať, čo sa bude diať, ale aktívne sa zapojiť do pomoci. (Hlavne, keď mi Anička v do sms-ky dopísala, že „nebudu od tebe chtít nic těžkého“.) Privítal ma široký úsmev pani vedúcej a nasledovala prehliadka priestorov centra, ktoré sa nachádza v blízkosti autobusovej stanice. Po rozostavení dvoch prístreškov, aby na nás celý deň nepálilo tropické slnko, k nim pomaly začali prichádzať chlapci a dievčatá s vysvedčeniami v rukách. Jednou z kľúčových dobrovoľníckych aktivít je doučovanie žiakov, ktoré konajú študentky stredných a vysokých škôl z Příbrami a okolia. Na konci školského roka sa deti vždy prídu ukázať s vysvedčením a rozlúčiť s dobrovoľníkmi, ktorí sa im celý rok venovali. Mojou úlohou okrem iného bolo odmeniť usilovných žiakov drobnou sladkosťou – chutnou zmrzlinou.
Pri stánku sa zastavili aj zákazníci sociálneho šatníka („Hrabárny“), kde ADRA poskytuje za symbolické ceny najnevyhnutnejšie oblečenie pre tých, ktorí si to nemôžu dovoliť kúpiť inde. Aj im som ponúkal pitie a sladké pečivo. S niektorými som prehodil pár slov a vypočul si, čím žijú a čo ich trápi. Zvlášť ma zaujala maminka so šiestimi malými deťmi, ktorá mi pri odchode povedala, že jej rodine ešte nikto nedal nič zdarma.
Pre mňa to bola obohacujúca skúsenosť vidieť vďačných žiakov, ktorí aj s rodičmi prišli poďakovať a oceniť prácu tých, ktorí sa ich deťom celý školský rok venovali. Spoznal som
nových kamarátov a zažil tím dobrovoľníkov v akcii. (Dokonca som dostal od jedného žiaka
otázku, či by som ho nechcel doučovať.) Presvedčil som sa, že ide o skvelú a užitočnú aktivitu a rád sa v budúcnosti aj sám nejako zapojím do činnosti centra v Příbrami. Prajem Aničke i celému jej tímu veľa síl do práce, ktorú konajú pre verejnosť a deti a veľa dobrovoľníkov ochotných venovať voľný čas tým, ktorí to najviac potrebujú.
Mikuláš Pavlík
